Pierluigi Collina: Hamšíka čaká veľká budúcnosť

Šesťkrát ho vyhlásili za najlepšieho rozhodcu na svete. Talian PIERLUIGI COLLINA sa na ihrisku nedal prehliadnuť a nielen pre nezameniteľný výzor. Súčasný šéf rozhodcov najvyšších talianskych futbalových súťaží a člen rozhodcovskej komisie UEFA odpovedal elektronickou poštou na otázky SME.

Kvalifikačný zápas o postup na MS 2006 medzi Portugalskom a Slovenskom v Lisabone 4. júna 2005 bol vaším posledným v medzinárodnej kariére. Čo sa vám uchovalo z tohto zápasu v pamäti a čo vám preblesklo mysľou po záverečnom hvizde?

„V tej chvíli som ešte s istotou nevedel, že to bude môj posledný duel na reprezentačnej scéne, a preto si podrobnosti naozaj nepamätám. Napokon, možno to tak bolo aj lepšie."

Na rozhodovanie ste rezignovali po tom, čo vám nedovolili pískať v najvyšších talianskych súťažiach z dôvodu, že ste propagovali toho istého sponzora ako milánsky AC a nechceli ste sa toho vzdať. Nemyslíte si, že Collina by si bol zaslúžil dôstojnejší koniec kariéry?

„Rozhodnúť o svojej budúcnosti je niečo veľmi dôležité a ja som tú možnosť dostal. Pred dvoma rokmi som sa vrátil do talianskej ligy, stal som sa predsedom rozhodcovskej komisie Serie A a Serie B a mám na starosti delegáciu jednotlivých rozhodcov na zápasy. Veľmi ma to potešilo. Predtým som robil šesť mesiacov konzultanta zväzu pre túto problematiku. Mojou úlohou je pripravovať arbitrov a asistentov na to, aby na ihrisku podali čo najlepší výkon, a snažím sa to vykonávať najlepšie ako viem."

Na Apeninskom polostrove je však toto kreslo obzvlášť horúce. Pred rokom sa vám vyhrážali smrťou, v obálke vám poslali dva náboje z pištole, pridelili vám policajnú ochranu. Ako ste prežívali toto obdobie?

„O policajnú ochranu som nežiadal. Toto rozhodnutie urobil samotný šéf polície ako reakciu na závažnosť hrozieb, ktorým som bol vystavený. Už som to len musel prijať. Bola to veľmi nepríjemná skúsenosť, ale už je to, našťastie, za nami."

Myslíte si, že po korupčnej afére spred pár rokov, po ktorej potrestali niektoré kluby, funkcionárov i rozhodcov, je dnes taliansky futbal zdravší?

„Celkom určite. A nehovorím to iba ja, ale sú o tom presvedčení aj tréneri či hráči, ktorí každý týždeň vybehnú na trávnik."

Vráťme sa do vašich rozhodcovských čias. Vyznačovali ste sa nielen energickými gestami, ale často aj širokým úsmevom zoči-voči hráčovi. Nemyslíte si, že zavše mohol futbalista pociťovať, ako keby ste sa mu vysmievali a dávali mu najavo svoju nadradenosť?

„Neverím, že by niekto mal niekedy taký pocit, lebo úsmev ukazuje skôr záujem či ochotu, o výsmech nešlo. Som presvedčený, že vzťah medzi ľuďmi má byť založený na vzájomnom rešpekte, a to je to, o čo som sa vždy snažil na ihrisku a aj som to dostával."

Napísali ste autobiografiu pod názvom Pravidlá hry. Ktoré sú pre vás tie najdôležitejšie v športe alebo v živote?

„Pravidlá sú základnou súčasťou života i športu. Nemôžete s niekým súťažiť či porovnávať sa, ak nemáte jasné pravidlá a nedodržujete ich. Cieľom mojej knihy však bolo vyrozprávať skúsenosti rozhodcu tak, aby sa ľudia dozvedeli, čo sa deje v zákulisí, za oponou."

Čo bolo najhorším zážitkom počas vašej rozhodcovskej kariéry?

„V 24 rokoch, keď som stratil všetky vlasy, mi niektorí predpovedali, že si už nezapískam. Napokon som bol bez rozhodovania iba dva mesiace. Nebolo to príjemné obdobie, ale som rád, že títo ľudia nemali pravdu."

Dokázali ste sa rýchlo zmieriť s tým, že vlasy vám už nikdy neporastú? Dostali ste množstvo prezývok, ktoré narážali na váš výzor. Neprekážalo vám to?

„Je to už veľmi dávno a skutočne si teraz nedokážem predstaviť, že by som dnes vyzeral inak."

Na MS v roku 2002 vám nesadlo sako k rozhodcovskému obleku, nuž ste si vyskúšali Micheľovo a padlo vám ako uliate. Nosili ste ho potom až do konca turnaja. Prinieslo vám šťastie?

„Skutočne, je to tak. Vlastne nastal omyl a ja som mal zlú veľkosť saka. Ľuboš mi požičal svoje a určite mi neprinieslo nešťastie, veď som rozhodoval posledný zápas turnaja, finále MS 2002. Bol to skvelý zážitok, človek sa k nemu rád vracia aj po rokoch pri DVD."

Kam by ste zaradili Ľuboša Micheľa medzi svetovými arbitrami? Prekvapilo vás, že predčasne odišiel zo scény?

„Ako rozhodcovia sme spolu strávili niekoľko rokov, boli sme na viacerých vrcholných futbalových turnajoch vrátane majstrovstiev sveta či Európy. Môžem povedať, že bol jedným z najlepších rozhodcov za posledné roky a je škoda, že náhle nešťastie ho prinútilo tak skoro skončiť s aktívnym rozhodovaním."

Mnohí rozhodcovia, napríklad aj Micheľ, majú peknú zbierku dresov futbalistov. Ste aj vy takýmto zberateľom?

„Mám takú zbierku aj ja a dúfam, že moja bude väčšia ako Ľubošova."

V rozhodcovskej komisii UEFA sa stretávate aj so Slovákom Jozefom Markom. Ako sa vám s ním spolupracuje?

„S Jozefom sa poznáme mnoho rokov, ešte z čias, keď rozhodoval. Musím povedať pravdu: mal povesť veľmi prísneho rozhodcu a patrí medzi tých delegátov, čo ťažko dávajú vysokú známku. Ako jeho kolega z rozhodcovskej komisie UEFA môžem povedať, že je tá najlepšia osoba. Vždy k dispozícii a veľmi dobre sa vyzná v rozhodcovskej problematike."

Má to dnes rozhodca ťažšie ako trebárs pred dvadsiatimi rokmi?

„Je to oveľa náročnejšie pre rýchlosť hry, ktorá nie je porovnateľná s minulosťou a pre prítomnosť viacerých kamier. Tie môžu poukázať na úplne všetko, čo sa počas hry udeje."

Video by podľa vás uľahčilo prácu rozhodcu alebo sa prihovárate za niečo iné?

„Myslím si, že IFAB (medzinárodná komisia pre futbalové pravidlá) by mala mať veľmi jasno v tom, akou cestou sa vyberie v blízkej budúcnosti. Testovanie dvoch arbitrov v blízkosti bránky už odskúšali v mládežníckych súťažiach a prinieslo naozaj zaujímavé výsledky. V najbližších týždňoch sa ukáže, či v tom budeme pokračovať na vyššej úrovni."

Keď ste museli odísť z medzinárodnej scény pre vek, živo sa diskutovalo o zrušení limitu 45 rokov, šéf FIFA Sepp Blatter však bol proti. Trváte na tom aj v súčasnosti, že by nemalo byť vekové obmedzenie?

„Som aj naďalej presvedčený, že to, koho poslať na ihrisko, závisí od kvality jeho výkonov a nie od veku. Ak je rozhodca schopný zaručiť optimálny výkon aj napriek veku 45 rokov, pre dobro futbalu by mal dostať možnosť naďalej rozhodovať."

Boli ste veľmi prísny a striktný ako rozhodca a máte rovnakú povesť aj vo vašich súčasných funkciách. Vraj rozhodcom dokážete poriadne vyčistiť žalúdok. Je to pravda?

„Môj cieľ ako pozorovateľa UEFA a človeka zodpovedného za rozhodcov v Taliansku je vylepšovať výkonnosť jednotlivcov. Môže sa tak stať iba prostredníctvom neustáleho hľadania spôsobov adekvátneho vzdelávania, to futbal podľa mňa dnes potrebuje. Budúcnosť overí, či je to správna cesta."

Ste vášnivým priaznivcom basketbalu. Ak by ste sa neboli stali futbalovým rozhodcom, boli by ste arbitrom pod deravými košmi?

„Som veľký fanúšik basketbalu, lebo som sa narodil a vyrastal v Bologni. V meste, kde sú dva tímy, a ich rivalita je obrovská. Nie náhodou sa jej v Taliansku hovorí basketbalové mesto. Možno práve to je dôvod, prečo som sa stal futbalovým rozhodcom - aby v meste žil naďalej aj futbal a prišiel si tam na svoje aj fanúšik tohto športu."

Ak by ste mali vysloviť meno nejakého slovenského futbalistu, kto by to bol?

„Marek Hamšík, ktorý sa v Serii A veľmi dobre ukazuje v tíme Neapolu. Bez váhania: je vynikajúci hráč a má pred sebou skvelú kariéru."

Rozhodujete na dobročinných akciách, no vlani ste pre problémy s ľavým kolenom museli predčasne z ihriska. Ste opäť fit a pripravený viesť zápasy takéhoto charakteru?

„Pomáhať tým, ktorí to potrebujú, nie je povinnosť, ale radosť, a preto sa o to vždy snažím. Problémy s mojím ľavým kolenom už prešli a som pripravený na výkony v ďalšom zápase."

Môžete niečo prezradiť o svojich najbližších? Vaša manželka údajne neznáša futbal, no miluje basketbal. Majú vaše dcéry vzťah k športu?

„Vždy som sa snažil rešpektovať súkromie svojej rodiny, a tak to bude aj naďalej."

Ako relaxujete, pri čom si najlepšie oddýchnete?

„Rád si čítam a počúvam hudbu. Najlepší relax pre mňa je, keď si môžem oddýchnuť pri mori, na promenáde vo Viareggio."

Tohtoročné finále Ligy majstrov sa uskutoční v Ríme. Máte nejaké špeciálne želanie, ktoré mužstvo by ste chceli vidieť na Stadio Olimpico?

„Ako člen rozhodcovskej komisie UEFA by som asi mal odpovedať, že nefandím žiadnemu. Myslím však, že v tomto prípade môžem urobiť výnimku. Bol by som rád, ak by sa tam objavilo nejaké talianske."