Afrika ukázala s futbalom krajšiu tvár

Južná Afrika pripravila veľmi dobrý šampionát.
Južná Afrika pripravila veľmi dobrý šampionát. (Autor: SITA/AP)
Sportnet|12. júl 2010 o 08:00

Krajina, ktorú trápia kriminalita, chudoba a nezamestnanosť, usporiadala výborný futbalový šampionát

. Dúhový národ sa naladil na rovnakú frekvenciu - futbalovú. Roztancovaný, vlniaci sa do rytmu, rozdávajúci úsmevy na všetky strany. S vuvuzelami pri ústach a makarapami na hlavách, oblečený do dresov si vychutnával svoj prvý africký svetový šampionát.

JOHANNESBURG. „How are you?" Túto zdvorilostnú otázku si vždy a zakaždým vypočul cudzinec, keď sa dostal do kontaktu s Juhoafričanom. Domáci chceli byť a boli dobrými hostiteľmi. Priateľskí, usmievaví a ochotní pomôcť.

Vďaka futbalu akoby zabudli na každodenné problémy. A na stále ťaživé dedičstvo apartheidu, ktorý sa nedarí úplne vykoreniť.

„Na štadiónoch si tisícky bielych obliekli dres Bafana, Bafana, aby podporili národný tím. Predtým tak robili takmer výsostne iba černosi. Bieli i čierni, celé rodiny debatujú o futbale, spoločne sa fotia," neskrýval nadšenie bývalý kapitán JAR v krikete Ali Bacher.

Apartheid všetko rozdeľoval, rugby a kriket boli privilegovaným športom pre bielych, pre čiernych zostal futbal. To sa stále odráža na popularite športov v radoch černošského i belošského obyvateľstva.

„Vďaka šampionátu panuje medzi čiernymi a bielymi pokoj. Čo však po ňom?" kladie si otázku černošský šofér, jeden z mnohých, ktorí ma počas turnaja viezli autom či mikrobusom.

Roky po zrušení apartheidu sa však diskriminovaní cítia niektorí belosi.

„Ak sa na to isté pracovné miesto hlásia černoch a beloch, väčšiu šancu má čierny. Keď ho však dostane, od roboty sa nepretrhne. Má to v náture. Ak náhodou zablúdite do černošskej štvrte, môžete sa stať terčom útokov," tvrdí žena zo strednej Európy, ktorá už vyše desaťročie žije v JAR. Rasová problematika je večná, no neplatí to iba pre túto krajinu.

Vuvuzelový národ

Vuvuzely. Najväčší fenomén šampionátu. Udali tón celému turnaju, na štadiónoch vytvorili špecifickú juhoafrickú atmosféru. Plastová trúbka s prenikavým zvukom sa najprv stala terčom ostrých polemík a kritiky, no postupne sme si na ňu všetci zvykli.

Hráči, tréneri, novinári. A vari nebolo návštevníka majstrovstiev, ktorý by si nevzal domov aspoň jednu ako suvenír na pamiatku. Naopak, pomaly ich brali na kilá.

„Prines mi, prosím, dve. Aj ja by som potreboval zopár," bombardovali nás žiadosťami kamaráti a známi z domova. Len pár dní pred skončením šampionátu sme v obchodnom centre v Northcliffe na severe Johannesburgu naďabili na slovenskú, s nápisom Slovakia a „repre".

V hľadiskách síce zanikli klasické chorály či pokriky, ale vôbec to neprekážalo. Aspoň človek nemusel počúvať oplzlé skandovanie, ktorému je vystavený trebárs na slovenských štadiónoch. A tie juhoafrické sú skutočnými, päťhviezdičkovými skvostami.

„Lepšie štadióny nenájdete ani v Európe a momentálne žiadna krajina na starom kontinente toľko kvalitných nemá," pripomenul šéf Svetovej futbalovej federácie FIFA Sepp Blattera.

Fanúšik-fanatik

Juhoafričania nezanevreli na futbal ani po vypadnutí svojho tímu. Zaujal príbeh domáceho fanúšika, ktorý sa rozhodol vstúpiť do Guinnessovej knihy rekordov.

Thulani Ngcobo, 29-ročný zamestnanec štátnej správy z Pretórie, precestoval naprieč krajinou 17 000 kilometrov a stihol sa objaviť v hľadisku na 38 zápasoch, z nich na 31 celých deväťdesiat minút.

„Každý na svete by chcel byť v mojej koži. Toto je len raz za život," nadchýnal sa futbalový fanatik. Na vlastné oči nevidel len dve mužstvá - Švajčiarsko a Grécko.

Vybral si mesačnú dovolenku, aby uskutočnil svoj bláznivý nápad. Na včerajšom finále ho čakalo sponzorské sedadlo, ktoré malo väčšiu hodnotu než jeho pôvodný celomesačný rozpočet na šampionát. Ten bol iba 2000 randov (niečo vyše dvesto eur). „Po tom všetkom, čo som prežil, mi majstrovstvá sveta budú chýbať," zvolal nostalgicky. Nebol však zďaleka jediný, ktorému šampionát učaroval.

Populárne ragby vytlačil futbal aj z televíznych obrazoviek. Obchodné domy boli ozdobené ako na Vianoce, ale v duchu futbalu.

V nejednom supermarkete sa predavačky obliekli do dresov, respektíve tričiek národného tímu. Suveníry vykúkali z každého výkladu, reštaurácie, kaviarne. Spätné zrkadlá áut sa odeli do národných vlajok.

Zvedaví domorodci sa nás na každom kroku pýtali, odkiaľ sme a kde vlastne leží to Slovensko. „Slovenia?" zavše sa opýtali.

„Nie, aj takí tu boli, ale my sme Slovakia," pustili sme sa občas do vysvetľovania reálií. „Slovensko? Veď vy ste vyradili Talianov, majstrov sveta," vyhŕkne z chlapíka pred štadiónom Soccer City v Johannesburgu. „Máte veľmi dobré mužstvo," dodá. Nuž toto sa počúva naozaj dobre.

Šampionát strhol ľudí

Svetový futbalový festival strhol Juhoafričanov, ktorí akoby chceli ukázať svetu, že Afrika má aj dobrú, pohostinnú tvár a vie zorganizovať takéto gigantické podujatie. Vedeli veľmi dobre, že sa na celý svet díva.

Mnohí ľudia získali vďaka svetovému šampionátu aspoň dočasne prácu.

„Som vďačný aj za túto robotu, každý rand sa zíde. Stálu prácu nemám, a keď tu skončím, neviem, čo bude ďalej som mnou a s mojou rodinou," povedal nám smutným hlasom chlapík, ktorý otváral a zatváral bránu pred každým tréningom slovenského tímu na štadióne Caledonian v Pretórii.

Nezamestnanosť sa v krajine pohybuje okolo tridsať percent a veľká chudoba najmä v radoch černošského obyvateľstva je hlavným zdrojom kriminality.

Tú značne zvyšujú migranti z iných menej rozvinutých afrických krajín, ktorých prílev do krajiny je nekontrolovateľný.

Prichádzajú bez ničoho a jedinú šancu na prežitie im dávajú kriminálne činy.

Vďaka šampionátu sa vybudovali či opravili niektoré cesty, zlepšili telekomunikácie, doprava, pribudli hotely a iné ubytovacie kapacity. Hoci to stálo nemálo prostriedkov, tieto hodnoty zostanú hodnotami ešte dlho po majstrovstvách sveta.

Polícia to mala pod kontrolou

Oslepujúco blikajúce policajné autá na každom kroku, na každom rohu ulice či na križovatke príslušníci polície. Tak to vyzeralo v dejiskách šampionátu. Toľko pretriasanú bezpečnosť domáci nepodcenili a aj vďaku tomu sa turnaj výraznejšie nevymykal z hladiska kriminality z predchádzajúcich veľkých športových podujatí v rôznych kútoch sveta.

Hoci sa pred štadiónmi sem-tam vyskytol aj chaos, organizátori sa snažili robiť svoju robotu s veľkou zodpovednosťou.

„Nie pane, tam nemôžete autom. Ak vás pustím, môžem prísť〜 o džob," vravel jeden z mnohých regulovčíkov, ktorí usmerňovali dopravu v blízkosti štadióna.

Afrika môže byť hrdá, že usporiadanie najväčšieho športového podujatia na svete zvládla.

„Je to výborné," chválila usporiadateľov aj nemecká futbalová legenda Franz Beckenbauer. Ten pripomenul, že o organizátorských schopnostiach jeho krajiny pred MS v roku 2006 síce nik nepochyboval, no mnohí tvrdili, že Nemci nie sú srdečným národom. Vtedajší šampionát ukázal, že ním vedia byť.

Futbal má neuveriteľnú schopnosť zjednotiť a zmobilizovať národ. Možno to znie pateticky, ale mali sme sa o tom možnosť presvedčiť na mieste činu na posledných troch šampionátoch. A zakaždým to fungovalo. Afrika nebola výnimkou. Šéf FIFA Sepp Blatter síce africkou nomináciou trochu zariskoval, no risk mu vyšiel. Futbalový festival v africkom rytme sa vydaril. Bol plný tanca, úsmevov, priateľstva. A futbalu.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Futbal»Reprezentácie»Afrika ukázala s futbalom krajšiu tvár