Na chuligánov hneď netreba obušky, tvrdí policajný viceprezident

Ľubomír Ábel  je v polícii od roku 1980, bol okresným riaditeľom v Pezinku, neskôr bol zástupcom riaditeľa na inšpekcii ministerstva vnútra a riaditeľom inšpekčného odboru boja proti korupcii. Vo funkcii viceprezidenta policajného zboru je od leta.
Ľubomír Ábel je v polícii od roku 1980, bol okresným riaditeľom v Pezinku, neskôr bol zástupcom riaditeľa na inšpekcii ministerstva vnútra a riaditeľom inšpekčného odboru boja proti korupcii. Vo funkcii viceprezidenta policajného zboru je od leta. (Autor: SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK)
Jozef Kotris|25. okt 2010 o 08:00

Policajný viceprezident o taktike boja s futbalovými nespratníkmi. Stačí ukázať, že polícia je na štadióne, vysvetlil policajný viceprezident ĽUBOMÍR ÁBEL.

Ak púšťame na štadióny masy ľudí a nevieme koho vlastne, nie je úmyslom klubov za každú cenu zbaviť sa výtržníkov. Hovorí viceprezident policajného zboru ĽUBOMÍR ÁBEL.

Chodíte na futbal?

„Chodil som pravidelne, ale teraz už idem len prevažne zo služobných dôvodov."

Služobne ste boli naposledy na akom zápase?

„V poslednom období to boli zápasy Slovana v Európskej lige s Crvenou Zvezdou Belehrad a v domácej súťaži s Trnavou."

Aký ste mali zo zápasov pocit?

„Dobrý pocit som mal z duelu s Crvenou Zvezdou. V rámci legislatívy bolo podujatie veľmi dobre zabezpečené. Predchádzali tomu však tvrdé rokovania samosprávy, vedenia klubu a polície. Vyústilo to do takých opatrení, že srbskí fanúšikovia nespravili to, čo naposledy v talianskom Janove. Na Slovensku to dopadlo vynikajúco."

Zápas Slovana s Trnavou sa v lete zapísal najmä vďaka antisemitským pokrikom Trnavčanov. Ako si spomínate na opatrenia pri tomto zápase?

„Polícia bola veľmi dobre pripravená a všetko má zdokumentované. Treba si však povedať, čo bolo vtedy našou prioritou. Nie riešiť nespratníkov, ktorí sa prejavovali možno aj rasistickými prejavmi, ale zabezpečiť verejný poriadok. Rozohnať ich nebolo reálne, keďže boli vo vlaku. Polícia musí určiť priority v danom okamihu: či rozohnať skupinu a vyvolať tam ešte väčšie napätie, alebo zdokumentovať to a riešiť v rámci priestupkového konania. Následne sa identifikujú jednotlivé osoby a klasifikuje sa to ako trestný čin alebo priestupok."

Už je jasné, či boli ich pokriky antisemitské?

„To je vecou prebiehajúceho trestnoprávneho konania."

Vyháňajú takíto fanúšikovia ľudí zo štadiónov?

„Určite. Na základe iniciatívy Únie ligových klubov prijal jej zástupcov minister vnútra Daniel Lipšic a bol som tam aj ja za policajný zbor. Otázkou bolo, ako vytlačiť týchto takzvaných fanúšikov z našich štadiónov. Do konca októbra predložia všetky strany návrhy na riešenie, stretneme sa a prijmeme opatrenia, ktoré vyústia do legislatívnych zmien alebo do organizačných zmien v rámci ligových klubov."

Navrhnete zmeny?

„Vyhláška o kamerových systémoch je príliš prísna, je to šité na úzky okruh firiem. Mám rád konkurenciu."

Títo fanúšikovia sú organizovaní, napríklad na internete. Máte svojich špiónov?

„Vieme, že to je organizované. Nie je to však zločinecká skupina ani organizovaný zločin. Práve na tom rokovaní u ministra sme zvážili, že filozofia musí ísť iným smerom. Máme veľmi dobrú legislatívu. Chýba väčšia iniciatíva zo strany klubov, aby sa zbavili týchto takzvaných fanúšikov, ktorí so športom nemajú nič spoločné a nerobia dobré meno ani klubom, ani Slovensku, keďže sa to prejavuje aj na medzinárodnej úrovni. Nemusíme vymýšľať nič nové, treba sa zbaviť týchto fanúšikov. Štát i miestna samospráva by znížili finančné náklady na rôzne policajné opatrenia."

Ak majitelia podporujú fanúšikov a poskytujú im priestory, je to patová situácia. Nepomohlo by, ak by sa zrušil rizikový zápas?

„Takéto podujatie môže zrušiť obec, polícia tam má silné kompetencie v možnosti podať takýto návrh. Nebudeme vôbec ustupovať a nepripustíme žiadne kompromisy ani za cenu toho, že niektoré podujatia budú zrušené, ak by tam bol ohrozený život alebo zdravie občanov."

Je teda reálne, že sa na Slovensku dočkáme zrušeného zápasu?

„Ak bude dôvod navrhnúť zrušenie podujatia, urobíme to."

Spolupracujú kluby s políciou?

„Nerád by som spomínal jednotlivé kluby, ale v poslednom období mám dobré skúsenosti so Slovanom, Spartakom Trnava. Dlhodobo veľmi dobrú prácu odvádza aj žilinský klub."

Čiže nemáte negatívne skúsenosti?

„Problém klubov je, že aj v snahe ušetriť chcú skôr využívať policajné zložky. My sa tomu bránime, veď pri úspešnom športovom podujatí nemôžu byť v hľadisku ťažkoodenci."

Ako komunikujete s klubmi? Hovoríte priamo s jednotlivými bezpečnostnými službami alebo iba s Úniou ligových klubov?

„Aj priamo s klubmi. Samozrejme, sú tam aj zástupcovia bezpečnostnej služby, konkrétne naposledy aj náčelníčka mestskej polície. Rokovania pred duelom Slovana s Crvenou Zvezdou boli dosť tvrdé. Keďže zápas bol rizikový, trvali sme na tom, aby boli dodržané všetky ustanovenia príslušného predpisu."

Ako komunikujete s klubmi? Počas zápasu ste v stálom spojení?

„Vedúci zásahu spolupracuje s usporiadateľmi. Pred zápasom ich upozorňujeme, na čo sa zamerať pri prehliadkach. Je to náročné, najmä ak majú fanúšikovia veľa vreciek na nohaviciach. Mnohí využívajú chaos, natlačia sa k turniketom a snažia sa zjemniť či urýchliť osobné kontroly. Vyzerá, že to majú nacvičené a je to organizované. S klubmi si vymieňame skúsenosti. Musíme sa však držať zákona a zakročíme, ak to usporiadatelia nezvládajú."

Poďme k zápasu Senice so Spartakom. Tam fanúšikovia z Trnavy prelomili oplotenie. Nemohli ťažkoodenci zostať na trávniku?

„Riadili sme sa Zákonom o policajnom zbore. Treba zdôrazniť, že za verejný poriadok na štadióne je zodpovedný organizátor. Polícia nastúpi až keď to klub evidentne nezvláda. Polícia zadržala štyroch nespratníkov a po konzultácii s vyšetrovateľom prebieha objasňovanie priestupku. Nedosiahlo to taký stupeň spoločenskej nebezpečnosti, aby to mohlo ísť do trestného konania."

Ako to prebieha v teréne? Ťažkoodenci asi nenasadia výtržníkom putá?

„Využívame aj službu kriminálnej polície, ktorá, ak je to potrebné, slúži aj na zadržanie páchateľov a je v občianskom odeve. Tí štyria, ktorí všetko vyvolali, boli aj zadržaní. Keďže nie sú dôvody na to, aby ich odovzdali orgánom činným v trestnom konaní, po zdokumentovaní boli tieto osoby prepustené."

Všetky kluby už majú kamerový systém v hľadisku. Čo robíte s toľkými materiálmi?

„Za správu tohto systému je zodpovedný organizátor podujatia, zákon hovorí o futbalovom zväze."

A čo taký trest, žeby sa chuligáni hlásili na polícii v čase zápasu ich tímu?

„Na Slovensku to ešte nie celkom funguje, aj podľa zákona o priestupkoch nie je takáto možnosť v rámci obmedzujúcich opatrení účinné využívaná. Ak má človek zákaz vstupu na štadión a príde tam, dochádza k mareniu úradného rozhodnutia a potom prichádza tvrdšia sankcia."

Je teda možné, aby takíto chuligáni dostali aspoň zákaz vstupu na futbal všeobecne?

„To nie je otázka pre políciu, je to úloha súdov a príslušných úradov."

Vy by ste za to boli?

„Tresty udeľuje sudca. Okrem zákazu môže udeliť aj napríklad finančnú pokutu."

Je to teda reálne. Viete o niekom, kto už dostal zákaz vstupu na štadióny?

„Na Slovensku nemám takúto informáciu počas môjho krátkeho pôsobenia."

((video))

Viackrát sa stalo, že hoci si klub myslel, že sa nič nestane, vy ste boli pripravení. Nová taktika je, že nečakáte, kým vás zavolajú?

„Policajný prezident hovoril o zmene taktiky, nielen na športových a kultúrnych podujatiach, ale aj na iných zhromaždeniach. Nestaviame silu do určitého protikladu voči zhromaždeným, aby sme zbytočne neprovokovali. Sily máme rozmiestnené tak, že v prípade incidentu vieme účinne zasiahnuť, vytiahnuť iniciátorov z davu a zasa zaujať pozíciu tak, aby sme neboli zbytočne na očiach. Mnohí chodia na podujatia provokovať a čím viac sa demonštrovala policajná sila, tým boli agresívnejší."

Konkrétne?

„Poviem príklad z letného zápasu Slovana s Crvenou Zvezdou Belehrad. Pri jednom z gólov srbskí fanúšikovia začali vytrhávať sedačky a v tom momente sa naši ľudia začali presúvať. Nevrhli sa na nich, pár minút počkali a zasa sa stiahli. Môžeme hovoriť o taktických presunoch. Nielen používať obušky, ale niekedy stačí ukázať im, že sme tu."

Koľko stoja také manévre, keď trnavských alebo slovanistických fanúšikov sprevádza polícia od vlaku k štadiónu?

„Stojí to dosť, lebo sa na tom podieľa viacero služieb, napríklad aj železničná polícia. Je to nielen v súbojoch Trnavy so Slovanom, ale aj napríklad Trnavy s Košicami. Týchto fanúšikov sprevádzame počas celej trasy a aj v cieli ich čaká polícia. Sme zodpovední za dodržanie verejného poriadku mimo športoviska a počas tranzitu."

Dá sa to teda vyčísliť?

„Je to dosť vysoká suma, vedeli by sme peniaze využiť aj inak v prospech občanov. Žiaľ, na druhej strane sme povinní zabezpečiť aj toto."

Sumu nechcete prezradiť?

„Je to závislé na konkrétnom podujatí."

Pohybuje sa to v tisíckach eur?

„Je to v desaťtisícoch eur."

Musia to platiť daňoví poplatníci? Nedá sa to zosobniť?

„Hovoríme v dvoch rovinách. Jedna vec je v rámci presunov fanúšikov, čo hradí štát. Druhá je počas zásahov priamo na štadióne, tam sú nejaké kompenzácie od klubov."

Minulý rok sa s veľkou slávou objavili na Slovensku mobilné súdy. V praxi to nefunguje. Prečo?

„Ak sú okolnosti, aby prebehlo skrátené vyšetrovanie, čiže ak prokurátor na mieste prevezme prípad, je možné ich využiť. V niektorých krajinách to funguje, aj u nás je to legislatívne možné, ale máte pravdu, v praxi to vyžaduje ešte rokovania s prokuratúrou. Ak je páchateľ chytený na mieste, je preukázané, že sa dopustil trestného činu a prípad zdokumentovali, dá sa s tým niečo robiť. Ak je k dispozícii mobilný súd, vyšetrovateľ odovzdá prípad prokuratúre a tá ihneď podá návrh na obžalobu, sudca to okamžite prerokuje a uloží sankciu."

Ale ešte sa to v praxi nevyužilo.

„Sú prípady, keď boli za trestné činy odsúdení páchatelia v skrátenom vyšetrovaní do 48 hodín. Neviem však, či fanúšikovia - na to som vo funkcii krátko. Môžem však potvrdiť, že je ich minimum."

Trestanie chuligánov asi účinné nie je. Ako sa dá dosiahnuť poriadok na štadiónoch?

„Najjednoduchší a najlacnejší systém by boli permanentky. Dnes musia byť všetky miesta na štadiónoch na sedenie a mohli by byť aj označené. Ak na konkrétne miesto vydám vstupenku, viem, že na tom čísle nik iný nebude sedieť. Ak sa niečo stane, mám kamerami incident zachytený a viem identifikovať výtržníka. Sankcia s odňatím slobody a zákazom činnosti je v týchto prípadoch účinná. Ak púšťame na štadióny masy ľudí a ani nevieme koho vlastne, nie je úmyslom klubov za každú cenu zbaviť sa takýchto výtržníkov. Ak im dokonca niektoré kluby na štadióne poskytujú priestory, tak prístup klubov asi nie je férový."

Ale napríklad Žilina nevie, čo s tým, ak dá vstupenku alebo permanentku na meno fanúšik kamarátovi.

„On ju nedá neznámemu, pretože ju chce naspäť. Kluby si môžu navyše určiť pravidlá a ak ich divák poruší, napríklad pol sezóny vstupenku nedostane. Ak bude treba legislatívne úpravy, ako prví ich v tom podporíme."

Hovoríme len o futbale. Ale aj na hokeji sa už objavili párkrát výtržnosti. Čo s tým?

„Medzi hokejom a futbalom je markantný rozdiel. Na odľahčenie: vo futbale sa nám mlátia fanúšikovia v hľadisku, pri hokeji hráči na klzisku. Na jar nás čakajú majstrovstvá sveta v hokeji a už sa na to pripravujeme. Bude to akcia medzinárodného významu, reprezentujeme tam Slovensko. V Košiciach je všetko na dobrej ceste, máme to pripravené aj s bezpečnostným projektom. Horšie je na tom Bratislava, kde je štadión vo výstavbe. S bezpečnostným projektom tam počítam vo februári."

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov