Kuna hral proti Pelému i spolu s ním

Prvý raz nastúpil za reprezentáciu na Maracane v Riu proti Brazílii s Pelém. Mal devätnásť a dvojročné skúsenosti zo slávnej futbalovej Trnavy. Potom hral spolu s Pelém za výber sveta.

BRATISLAVA. Trnavský futbalový zázrak z prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov je čarovným príbehom.

Tréner Anton Malatinský obišiel krížom-krážom pritrnavské mestečká a dediny. Hľadal talenty a našiel ich toľko, že zostavil mužstvo európskeho kalibru.

Ladislava Kunu zobral z Hlohovca v roku 1963, vtedy hral Spartak druhú ligu. Štíhly mládenec s výbornou kopacou technikou chodil v Trnave na strojnícku priemyslovku.

Tóni - báči Malatinský ho sledoval dlhšie. Od jedného žiackeho turnaja, ktorý mladí Hlohovčania v Trnave vyhrali.

Premiéra proti Slovanu

Ešte v roku 1963 ho legendárny tréner postavil v prípravnom zápase proti Komárnu. O rok už hral mladík prvú ligu. Premiéru v nej mal proti najväčšiemu rivalovi Slovanu Bratislava (1:1). Vtedy sa takémuto stretnutiu ešte nehovorilo derby, Trnava sa rozbiehala.

Trvalo jej to raketovo krátko. Spartak získal prvý československý titul v roku 1968. Potom vybojovala do roku 1973 ďalšie štyri. Víťazné ťaženie jej prerušil iba raz Slovan (1970).

Zápasy Spartaka s bratislavským tímom sa stali postupne nádherným derby. Návštevy si súčasník nevie predstaviť, na Tehelnom poli 45-tisíc, v Trnave okolo 25-tisíc. Na jar 1968 tam dokonca pod rušným diváckym tlakom povolila bariéra.

Fanúšikovia nemali svoje sektory, naťahovali sa sediac či stojac pri sebe. Možno padli nadávky, azda aj facka. Ale bitka? Nikdy.

Elegáni a grandi, v reprezentácii spoluhráči, s technikou blížiacou sa súčasným Španielom navádzali správaním sviatočnú atmosféru. Na jednej strane Kuna, Dobiaš, Adamec, na druhej Popluhár, Jokl, Hrdlička.

S hlavou hore

Kuna bol neprehliadnuteľný. Vždy s hlavou hore sledoval najvhodnejší okamih na prihrávku. Obísť protihráča mu problém nerobilo. Bol to mozog i motor Trnavy. Ľudia ho však nevnímali až tak hviezdne ako Dobiaša alebo Adamca.

Ak sme sa už nesmelo pokúsili o mierne prehnané prirovnanie k Španielom, tak to bol taký Xavi.

Kuna dával dosť gólov. V lige odohral 424 stretnutí, strelil ich 86. Stredopoliar sa dostal takmer do klubu kanonierov - stovkárov. V Trnave hral šestnásť rokov, na záver kariéry pôsobil v Admire Viedeň.

„Živo si spomínam, ako prišiel do Trnavy sedemnásťročný hanblivý chlapec, ale výborný futbalista. Ihneď si získal obdiv i úctu nás starších hráčov. Bol všestranný a obrovský elegán. Inteligent, čo myslel kolektívne. Navyše bol veľmi skromný,“ spomína kapitán slávnej Trnavy Stanislav Jarábek.

Spolu s Kunom trénovali Spartak v rokoch 1985 – 1989. „Boli sme susedmi v činžiakoch, bývali sme od seba tridsať metrov. I na dovolenky sme spolu chodili. Som veľmi smutný. “

Smutné góly Ajaxu

Najslávnejšie góly Kunovi, žiaľ, radosť nepriniesli. V semifinále vtedajšieho Európskeho pohára majstrov (dnes Liga majstrov) dal amsterdamskému Ajaxu s Cruyffom dva.

Lenže Trnava potrebovala na jar 1969 streliť tri a viac (v Amsterdame prehrala 0:3). Mohla, chýbalo trochu šťastia. Šance mala, nastrelila dve žrde.

Hoci prehrala, bol to najpamätnejší zápas Spartaka. Iba dva československé kluby sa dostali v najznámejšej klubovej súťaži kontinentu tak ďaleko. Okrem Trnavy raz Dukla Praha (1967).

Prvý zápas na Maracane

Ladislav Kuna začal v reprezentácii ako 19ročný letným dvojzápasom v roku 1966 na Maracane. Československo prehralo s Brazíliou 1:2 a remizovalo 2:2.

Trnavčan bol známy vyrovnanými výkonmi. Hral minimálne dobre, väčšinou veľmi dobre. V československých kluboch behalo vtedy vynikajúcich stredopoliarov na prsty dvoch rúk.

Väčšinou v slovenských tímoch. Kuna odohral v reprezentácii v rokoch 1966 - 1974 takmer bez prerušenia 47 zápasov.

V strede poľa sa pri ňom vystriedali Juraj Szikora, Ján Geleta, Andrej Kvašňák, Karol Jokl, Ivan Hrdlička. V roku 1969, iste najúspešnejšom pre čs. kluby vôbec (Trnava semifinalista EPM, Slovan víťaz Pohára víťazov pohárov,

Inter vyhral Stredoeurópsky pohár), vyhlásili Kunu za najlepšieho futbalistu ČSR. V Prahe dal v auguste '69 vyrovnávajúci gól na 3:3 Maďarom v kvalifikácii o postup na MS. Ten nám zachoval šancu, ktorú sme v barážovom zápase v decembri toho roku využili - vyhrali sme 4:1, Kuna hral skvele.

V roku 1971 si ho pozval najlepší brankár storočia Lev Jašin na rozlúčkový zápas svojho Dinama Moskva s výberom sveta. Kuna hral v strede poľa spolu s Pelém, za ním bránil Beckenbauer, vpredu útočil Eusébio.

Ladislav Kuna, do posledného dychu prezident Spartaka Trnava, podľahol v stredu rakovine. Bojoval s ňou, ako vládal, dlho.

Slovenský futbal stratil ďalšiu legendu. Odišiel do večnosti k svojim spoluhráčom Joklovi, Szikorovi a Popluhárovi.