Moravčík: Nech si hodia korunou alebo mi zavolajú

Na svetovom šampionáte v Taliansku 1990 hral ĽUBOMÍR MORAVČÍK (46) v spoločnej československej futbalovej reprezentácii so Stanom Grigom i Vladimírom Weissom.

V súčasnosti ste trochu v tieni veľkého futbalového diania. Čo robíte?

„Vyhľadávam talentovaných chlapcov a venujem sa im, usmerňujem ich. Baví ma to.“

Keby bolo na vás, koho by ste vybrali za nového trénera futbalovej reprezentácie po Vladimírovi Weissovi?

„Objektívne si podľa odbornosti Pavla Vrbu i Stana Grigu vážim rovnako. Vysoko. Subjektívne by som sa ako jeho bývalý spoluhráč priklonil k Slovákovi Grigovi.“

Ako vidíte ich šance?

„Rovnako, päťdesiat na päťdesiat. Možno by pre futbal bolo lepšie, keby trénovali obaja. Len to by sa museli dohodnúť, kto bude hlavný, a hlavne kto asistent, a to býva u takých osobností problém. Možno by si mali hodiť korunou.“

Vy ste tiež typ, čo neviete robiť toho druhého. Nešli by ste k nim ako asistent?

„Tom by som fakt nevedel, som dosť výbušný i tvrdohlavý. Ale keby sa tí dvaja nedohodli, nech mi zavolajú. Zviezol by som sa na pravidle, že kde sa dvaja bijú, smeje sa tretí.“

Kedy ste videli Pavla Vrbu naposledy v akcii?

„Pamätám si ho z pôsobenia v Žiline, no žasol som, ako pripravil Plzeň na pohárové zápasy s Barcelonou i AC Milánom. Učarilo mi jeho predvídavé rozostavenie i spôsob hry. V ofenzíve Pilař, Petržela. Skúsený Pavel Horváth dostal voľnosť a z jeho technických predností ťažilo celé mužstvo, ktorému múdro rozdeľoval lopty. Bakoš sa v Plzni výrazne zlepšil.“

Stana Grigu ste určite sledovali v Senici.

„Naživo nie až tak často, ale pobadal som, že mužstvu rýchlo vtlačil svoju tvár. Modernú, celoplošnú. Stano je skúsený na to, aby z každého hráča vydoloval maximum. Len jedno mi nejde do hlavy.“

Čo?

„Že Senica sa už dva roky sympaticky pohybuje na čele tabuľky a stále chodí do hľadiska menej ľudí, než by si zaslúžila. To nie je Stanova chyba, ale mrzí ma to aj zaňho.“

Ktorý z nich by bol vhodnejší pre našu reprezentáciu. Povedzme podľa štýlu?

„Už som vravel, že ich odbornosť oceňujem rovnako. Reprezentačný tréner je špecifická rola, ide v nej skôr o manažérske schopnosti. Dať dokopy káder, aby si hráči sedeli. Na zraze ich má už len štyri–päť dní. Tam sa nacvičujú len zásadné veci. Základom úspechu je možnosť výberu z kvalitných hráčov.“

To nebýva silnou stránkou nášho futbalu.

„Špičkových hráčov európskeho formátu máme stále málo. Tréneri si prakticky nemôžu vyberať, len využívať, čo je zdravé.“

Ako vnímate odchod Vladimíra Weissa?

„Vlado sa rozhodol sám. Mohol aj ostať. Dnes je však ťažko zvládnuteľné viesť klub i reprezentáciu. Časom záťaž narastá. Veľký klub si vyžaduje celého človeka.“